Ľudia v minulosti, ale aj dnes túžili a túžia poznať pravdu o živote. Možno, že patríte k ľuďom, ktorí si často kladú otázky: „Aká je vlastne pravda o živote? Aký je jeho pôvod? Prečo sme tu a aký je zmysel a pravá hodnota života? Aká je budúcnosť človeka? Všetko sa končí smrťou?“
Sú ľudia, ktorí kývnu rukou a povedia: „Nemá význam sa nad tým zamýšľať. Aj tak nič tým nevyriešime. Sme tu, musíme žiť a zomrieť.“ Iní dokonca povedia, že žiadna pravda neexistuje.
Mnohí vynaložili veľké finančné prostriedky a veľkú časť svojho života venovali tomu, aby spoznali skutočnú pravdu o živote. Súčasná veda a vedecké výskumy nám veľa odhalili z tajomného života zeme a vesmíru. Ale čo sa týka podstaty pravdy o našom živote, ako aj o našej budúcnosti, mnohí uznávaní a seriózni vedci museli priznať, že čím viac skúmajú, tým viac nových otázok o živote a jeho podstate stojí pred nimi zahalených. Ak by neexistovala pravda o živote, náš život by bol jednou smutnou a tragickou udalosťou. Buďme radi a šťastní, že tomu tak nie je.
Pôvod pravdy
Moderný človek našej doby je od školských lavíc ovplyvňovaný veriť v evolučnú teóriu o vzniku života. Evolučná teória či hypotéza je nedokázateľná a je v rozpore so samotnou vedou. Je to len predložená teória, idea, ktorej špeciálne experimenty nedopadli pre ňu dobre, pretože žiadny z nich nedokázal, žeby sa evolúcia skutočne odohrala. Evolúcia, ktorá hovorí, že všetko živé povstalo náhodou z jedného náhodného prejavu, nie je schopná dobre obstáť pri skúškach, ktorými vedci zvyčajne zisťujú pravosť teórie. Evolúcia tvrdí, že všetko sa stalo náhodou. Existencia vesmíru sa neopiera o žiadnu príčinu alebo zámer. V evolúcii niet žiadnej vodcovskej ruky, žiadneho plánu. Všetko, čo sa stalo v minulosti, vrátane vzniku ľudstva a všetko, čo sa stane v budúcnosti, je výsledkom slepej náhody.
Teraz nás možno napadne otázka. Ak veríme evolúcii, aký zmysel má život človeka, keď všetko povstalo náhodne? Určite asi žiadny. Ak sme náhodne povstali, aj samotný život je náhoda. To znamená, že žijeme len preto, aby sme zomreli. Nie je to smutné a tragické? Tou dobrou správou je, že na svete existuje aj veľká skupina ľudí (od vedeckých kapacít až po jednoduchých ľudí), ktorí sú v spoločnosti označovaní ako kreacionalisti. Veria, že svet a život na našej planéte vznikol zásahom inteligentnej nadprirodzenej bytosti, ktorá mala a má zámer a cieľ so životom na našej planéte. Aký je teda skutočný pôvod človeka? Na to nám dáva odpoveď kniha, ktorá sa právom nazýva „knihou kníh“. Tou knihou je Biblia.
Hneď na prvých stránkach Biblie sa dozvedáme v knihe Mojžišovej 1,31, že všetko čo Boh stvoril bolo veľmi dobré. Naši prví rodičia Adam a Eva boli šťastní a mali radosť spoločne so Stvoriteľom. Človek bol pôvodne obdarený ušľachtilými schopnosťami a vyrovnanou mysľou. Vedel oceniť, čo je dobré a spravodlivé a vedel vždy opätovať lásku. Za svoje šťastie mohol ďakovať tomu, že vždy si dal poradiť od Stvoriteľa, dôveroval mu a bol poslušný jeho zákonom, ktoré boli podmienkou šťastného života. Toto šťastie však bolo prerušené. Človek sa rozhodol, že pôjde svojou vlastnou cestou, že dokáže viac aj bez Božej rady a tak prestal dôverovať Bohu. Povedal, že je dosť múdry na to, aby si robil, čo chce. A tu sa stala a stáva aj dnes osudná chyba ľudí, že si nechceme dať poradiť a nedôverujeme Bohu. Vydali sme sa na cestu, o ktorej Boh povedal, že to nie je cesta života, ale je to cesta tragédie, smútku a smrti. Boh objasnil prvým rodičom Adamovi a Eve, že základom Božej správy a základom šťastného života je zákon dôvery a lásky. Šťastie všetkých rozumom nadaných bytostí závisí na zhode s Božími zásadami spravodlivosti, vyjadrenými v Božom zákone a na uznaní jeho dobrých rád pre nás ľudí. Taktiež bolo ľuďom objasnené, že nedôvera voči Bohu a neposlušnosť dobrých Božích prikázaní prinesie na svet nedôveru medzi ľuďmi, vzájomné nepriateľstvo, trápenie, choroby, mravnú skazenosť a smrť. A práve z toho dôvodu, že ľudia poznali pravdu o živote, požaduje Boh od všetkých ľudí službu lásky a vzájomnej dôvery. Nemá záľubu vo vynútenej poslušnosti, nechce, aby sa z ľudí stali automaty, ktoré konajú bez rozmýšľania a poslušne plnia príkazy. Preto Boh ponechal a ponecháva na ľubovôli všetkých, či mu chcú dôverovať a či chcú pochopiť, že niet pravého šťastia bez poslušnosti určitých prikázaní a dobrých Božích rád.
V Biblii je napísané, že Boh vysvetlil Adamovi a Eve a upozornil ich, že za nedôveru a následnú neposlušnosť Bohu príde smrť. Dovtedy nepoznali, čo je smrť a vtedy to bolo pre nich neuveriteľné, že by nedôvera mohla byť taká škodlivá a nebezpečná pre celé ľudstvo s takými hroznými následkami. Naša nedôvera a neposlušnosť – to je v skutočnosti náš hriech. Ó, taký hrozný je výsledok našej nedôvery a neposlušnosti. Výrok nášho Boha – Stvoriteľa, ktorý dobre pozná, čo je potrebné pre blaho a šťastie ľudstva, jasne znel – kto zhreší a tvrdohlavo chce žiť v neposlušnosti – ten zomrie. Tak prišla smrť na tento svet a jej tragédiou je túžba žiť ako sa nám páči, žiť bez Božej rady.
Existuje záchrana
Ale Boh nás predsa neopustil. Rozhodol sa, že ľuďom predsa pomôže, ale tiež zachová aj spravodlivosť, ktorá za porušenie zákona žiada smrť. Slávny plán záchrany človeka spočíva na veľkej Božej obeti, prinesenej len kvôli nám. Poslal svojho Syna Ježiša Krista na svet, aby ľuďom zjavil hlboký a láskavý vzťah k nám. Biblia a dejiny o jeho pozemskom živote píšu: Zvestoval chudobným evanjelium, uzdravoval skrúšených srdcom, hlásal zajatým prepustenie a slepým, že môžu vidieť, utláčaným oslobodenie. Boli celé obce, v ktorých nebolo domu, kde by bolo počuť vzdychanie chorých, pretože Spasiteľ tade išiel a všetkých trpiacich uzdravil. Jeho dielo svedčilo o jeho božskom pomazaní. V každom jeho skutku sa prejavovala láska, milosrdenstvo a súcit; k ľuďom pristupoval so srdcom plným nežného porozumenia. Vzal na seba ľudskú prirodzenosť, aby mohol pomôcť človekovi. Ani tí najchudobnejší a najponíženejší sa nebáli prísť k nemu. Ba aj deti cítili jeho príťažlivosť. Radi sa mu túlili k nohám a hľadeli do jeho zamyslenej a vľúdnej tváre.
Ježiš nezamlčal ani jediné slovo pravdy, ale vždy ju oznamoval s láskou. Pri styku s ľuďmi bol krajne taktný, ohľaduplný a láskavo pozorný. Nikdy nebol nezdvorilý, nikdy bezdôvodne nepovedal prísne slovo a citlivú dušu nikdy zbytočne neranil. Nekritizoval ľudskú slabosť. Odhaľoval pokrytectvo, neveru a nespravodlivosť, ale napomínal so slzami v očiach. Aj keď ho mnohí obyvatelia neprijali ako Spasiteľa, aj tak bol k nim súcitný a láskavý. Žil sebazapieravo a ohľaduplne sa staral o iných. Vážil si každého človeka. Hoci sa vždy správal božsky dôstojne, predsa sa krajne súcitne skláňal ku každému členovi Božej rodiny. V každom človekovi videl chybujúcu a oklamanú bytosť, ktorú prišiel zachrániť. Takýto charakter osvedčil Kristus vo svojom živote.
Ale to najdôležitejšie pre nás je…
Čo by mal z toho človek, keby poznal len Božiu lásku, Ježišovu dobrotu, ale musel by večne zahynúť? Lenže Ježiš Kristus, ktorý preukázal toľko lásky, prihovára sa k nám a hovorí: Nemusíte večne zomrieť! Aj keď ste urobili chyby, zhrešili ste, alebo išli inou cestou, o ktorej som hovoril, že prinesie smrť, predsa je tu možnosť záchrany. Nemusíte zomrieť, keď mi veríte, že som položil svoj život namiesto vášho, aby ste večne nezahynuli a keď vo viere a s láskou budete poslušní mojím slovám. „Lebo príde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života …“ (Ján 5,28-29).
Pretože Ježiš svojim životom zjavoval spravodlivosť a rozhodne sa postavil proti sebectvu, pýche, klamstvu a násilnostiam, mnohí vystúpili proti nemu, lebo jeho život odhaľoval ich nečestnosť, túžbu po kariére a moci a bránil im obohacovanie na úkor druhých ľudí. Títo nepriatelia sa ho snažili pripraviť o život. Ježiš musel teda znášať urážky, hanbu, poníženie a nakoniec smrť ukrižovaním na golgotskom kríži – a to všetko urobil len pre náš pokoj a pre našu šťastnú budúcnosť.
Boh dovolil, aby jeho milovaný Syn, plný milosti a pravdy, prišiel zo sveta nevýslovnej slávy na náš hriechom poškvrnený a spustošený svet, zatemnený tieňom smrti a zlorečenstva. Dovolil, aby opustil náruč jeho lásky, poctu anjelov, aby znášal hanbu, urážky, poníženie, nenávisť a smrť. Otec trpel so svojim Synom. V getsemanskej úzkosti, v golgotskej smrti platilo srdce večnej lásky cenu nášho vykúpenia. Zamyslime sa nad tou úžasnou obeťou kvôli nám. Snažme sa oceniť nebeské úsilie a preliatu krv Božieho Syna na Golgote v záujme záchrany nás, hynúcich.
Ježiš nielen žil medzi ľuďmi a pomáhal im, trpel a zomrel, ale aj vstal z mŕtvych, aby zjavil svetu, že má moc aj nad smrťou. Smrť prišla síce na svet, pretože sme všetci zhrešili, ale Ježiš zasľúbil verným, že príde doba, keď „smrti už viacej nebude“ Zjavenie 21,5. Jeho víťazstvo nad smrťou je zárukou a nádejou aj pre nás.
Stal sa mužom bolesti a nakoniec zomrel, aby ľudia videli a poznali, aká veľká cena sa musela zaplatiť za našu nedôveru a neposlušnosť a akú veľkú lásku má Boh k nám. „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby každý, kto verí v neho nezahynul, ale mal večný život“ Ján 3, 16. Pán Ježiš povedal: „Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý … kto verí v neho, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ Ján 6, 40.
„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha a verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k sebe, aby st’e tam, kde som ja, aj vy boli“ Ján 14,1-3.
Šťastný a radostný bude koniec tých, ktorí sa rozhodnú dôverovať Ježišovi Kristovi a poslúchať Boží zákon. Sväté Písmo píše: „A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli … A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa stánok Boží s ľuďmi a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom a on Boh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Boh zotrie každú slzu z ich očí a smrti už viacej nebude, ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli … Hľa, činím všetko nové! … tieto slová sú verné a pravdivé!“ Zjavenie 21, 1-5.
Toto je Boží plán záchrany človeka a pre nás zjavená cesta, ako môžeme opäť získať večný život. V tomto krátkom živote, ktorý je nám daný ako čas skúšky, máme sa osvedčiť, či prijmeme podanú ruku lásky a Božej milosti a budeme dôverovať nášmu nebeskému Otcovi a jeho Synovi Ježišovi Kristovi, alebo nie. Je len na nás, aby sme sa dobrovoľne rozhodli. Vykupiteľ sveta hovorí: „Nemám záľubu v smrti zomierajúceho. Obráťte sa ku mne a žite.“ Keby to nebol lepší život, ku ktorému vás volám, nevolal by som vás predsa.
A čo je pre nás najúžasnejšie na Božom pláne záchrany, je to, že Slovo Božie hovorí, že už v krátkom čase príde Pán Ježiš Kristus na túto zem, aby splnil svoje veľké zasľúbenie k nám. Nechcete o tom vedieť viacej? Pozrite si a prečítajte našu knižku Aká je pravda o živote.